Premýšľala som o stómii každý deň
„V skutočnosti nebolo vidno, že mám stómiu. Ja som o tom však premýšľala vo dne v noci. Po celý čas ma zamestnávali otázky, či môžu ostatní ľudia vidieť, že mám stómiu. Je vrecko plné a mohlo by presakovať? Stómia bola v mojej mysli neustále. Aby som bola úprimná, stómia zapĺňala prevažnú časť môjho života a zobrala mi množstvo energie.“
Sif je nezávislá fotografka a mamička dvoch detí. Keď čakala svoje druhé dieťa, začala krvácať z konečníka. Sif si spomína: „Spočiatku som si myslela, že krvácanie súvisí s mojím tehotenstvom. Vyšetrili ma a povedali mi, že trpím ulceróznou kolitídou – zápalovým ochorením čreva. Bol to chronický zápal, ktorý sa rozširoval do celého hrubého čreva. Porodila som cisárskym rezom a dúfala, že zápal poľaví po pôrode. Bohužiaľ to tak však nebolo. Choroba ma oslabila. Cítila som sa veľmi zle, bola som unavená a vyčerpaná v dôsledku zápalu čriev. Mala som bábätko a okrem starosti o novorodenca som sa tiež musela postarať o svojho trojročného chlapca. Nezostávalo mi mnoho energie.“ Doktori odporučili Sif, aby si nechala odstrániť zapálenú časť čreva a podstúpila operáciu vedúcu k vytvoreniu dočasnej stómie. Rada lekárov sa v takej situácii zdala byť správnym rozhodnutím.
Väčšine ľudí okolo mňa som o tom povedala
„Bolo pre mňa veľmi dôležité byť ku všetkým otvorená,“ vraví Sif. „Povedala som všetkým, čo stómia predstavuje – priateľom, rodine, známym aj zákazníkom. Povedala som im o svojej chorobe, dôvod, prečo mám stómiu a ako to zvládam. Cítila som, že každý moju otvorenosť a úprimnosť ocenil.
Moja skúsenosť je taká, že mi to dalo omnoho otvorenejší, osobnejší a uvoľnenejší postoj k životu so stómiou. Verte mi, hneď ako poviete ľuďom, že vaša stolica odchádza von bruchom, môžete im povedať takmer čokoľvek. Skutočne to prelomí všetky hranice!“
Iní ľudia tiež musia žiť so stómiou!
„Chcela som sa zoznámiť s niekým, kto žije so stómiou! Musia existovať ďalší ľudia ako ja. Ale pretože sa to nedá vidieť, dá sa len ťažko povedať, kto má stómiu. Personál v nemocnici mi, samozrejme, povedal, že je množstvo žien v rovnakej situácii ako ja. Som fotografka a chcela som niektoré z týchto žien nájsť. Chcela som urobiť sériu ich portrétov, vrátane mňa, aby som ukázala svetu, že nie je problém žiť so stómiou úplne bežný život a že existuje omnoho viac ľudí so stómiou, ako by ste čakali. Neuvedomujeme si to, pretože to nevidíme.“
Stómia bola dočasná
Sif mala stómiu 5 mesiacov. Potom bolo možné vytvoriť tzv. pouch („vrecko, rezervoár“) namiesto čreva. Svojím spôsobom ide o vnútornú stómiu. Lekári „zahli“ dolnú časť tenkého čreva do tvaru U a vytvorili (prišili) pouch. Stolica sa tak zhromažďuje vo vnútornom vrecku, ktoré sa vyprázdňuje pri návšteve toalety, ako u ostatných ľudí.
„Samozrejme, že vrecko nie je to isté ako pôvodné črevo a spočiatku som mala ťažkosti,“ hovorí Sif. „Prvých niekoľko mesiacov po operácii som mala v noci ťažkosti s udržaním stolice. Keď už nemáte žiadne črevo, vaša stolica je vždy redšia. Prvé mesiace po operácii pre mňa boli ťažké, ale potom začalo všetko pracovať celkom dobre.“
Zvládnete to
„Moja rada pre ostatných ľudí, ktorým má byť vyšitá stómia alebo ju už majú, je: pokračujte a žite svoj život tak, ako ste ho žili predtým, ako ste ochoreli. Nenechávajte svoj život v režime „standby – núdzový režim“ len preto, že vám bude vytvorená stómia alebo ju už máte.
Keď som bola uprostred toho všetkého, zdalo sa to neprekonateľné. Zápal v čreve, pôrod, ako zvládnem postarať sa o narodené dieťatko, ileostómia a ďalšia veľká operácia, keď mi vytvoria „vnútornú stómiu.“ Aj vy prekonáte množstvo takmer neuveriteľných vecí, keď ste nimi obklopení. Keď ste uprostred toho všetkého, prekonáte to,“ vysvetľuje Sif.