Dedko má „prdiace vrecko“ na bruchu
V roku 2005 bola Nielsovi určená diagnóza, ktorá znela neúprosne – rakovina konečníka. Po radiačnej terapii a chemoterapii prekonal Niels operáciu, ktorej dôsledkom bolo vyšitie trvalej kolostómie.
Na integráciu videí YouTube používame tzv. rozšírený režim ochrany osobných údajov. V tomto režime je nastavenie súborov cookie YouTube na vašom zariadení pri návšteve našich webových stránok spočiatku blokované. Až po kliknutí na náhľadový obrázok sa video načíta. To je možné vďaka tomu, že ste technicky presmerovaní na webové stránky YouTube. Od tohto momentu už nemáme žiadnu kontrolu nad tým, aké údaje sú odosielané na YouTube a aké súbory cookie alebo iné prostriedky používa YouTube na sledovanie používateľov alebo analýzu ich správania. Ďalšie informácie o používaní súborov cookie spoločnosťou YouTube nájdete v zásadách ochrany osobných údajov spoločnosti Google a v zásadách používania súborov cookie spoločnosti Google. Akonáhle je súbor cookie YouTube nastavený, môžete ho z prehliadača kedykoľvek odstrániť. Ďalšie informácie o mazaní súborov cookie nájdete na webových stránkach poskytovateľa prehliadača.
V roku 2005 bola Nielsovi určená diagnóza, ktorá znela neúprosne – rakovina konečníka. Po radiačnej terapii a chemoterapii prekonal Niels operáciu, ktorej dôsledkom bolo vyšitie trvalej kolostómie.
Niels opisuje svoje skúsenosti so stómiou: „Moje deti ma podporovali počas celého tohto dlhého procesu. Boli veľmi úprimné, prejavovali starosť a záujem. Snažili sa naučiť všetko o stómiách a porozumieť, čo pre mňa bude znamenať žiť so stómiou. Boli skutočne, skutočne úžasné. Potom tu boli aj moje vnúčatá. Rozhodol som sa, že svojim malým vnúčatám poviem o tom, že mám stómiu. Deti majú svoj vlastný spôsob, ako sa vyrovnať s takými záležitosťami. Na Štedrý večer sedela moja osemročná vnučka vedľa mňa. Naraz bolo počuť zvuk vychádzajúci z moje stómie. Vnučka sa na mňa pozrela a rozhorčene povedala: ‚No tak dedo!‘ Vyhrnul som si sveter a ukázal jej stomické vrecko. A ona sa rozosmiala a vyhŕkla: ‚Dedo má prdiace vrecko na bruchu!‘ Bolo to pre ňu zábavné.“
Moja rada ostatným ľuďom, ktorí sa ocitli v situácii, keď im bola vyšitá stómia, by bola: Snažte sa prijať nové okolnosti. Nemali by ste stómiu, ak by na to neexistoval vážny lekársky nález. Vypočujte, čo vám ostatní ľudia, ktorí sú v rovnakej situácii, chcú povedať, a učte sa od nich. Nenechajte sa uvádzať do rozpakov preto, že máte stómiu. Prepána… Nie je dôvod byť v rozpakoch či byť ponižovaný. Váš život bol akoby nastavený, možno vylepšený a možno dokonca zachránený vďaka stómii,“ dodáva Niels.
Niels opisuje svoje skúsenosti so stómiou: „Moje deti ma podporovali počas celého tohto dlhého procesu. Boli veľmi úprimné, prejavovali starosť a záujem. Snažili sa naučiť všetko o stómiách a porozumieť, čo pre mňa bude znamenať žiť so stómiou. Boli skutočne, skutočne úžasné. Potom tu boli aj moje vnúčatá. Rozhodol som sa, že svojim malým vnúčatám poviem o tom, že mám stómiu. Deti majú svoj vlastný spôsob, ako sa vyrovnať s takými záležitosťami. Na Štedrý večer sedela moja osemročná vnučka vedľa mňa. Naraz bolo počuť zvuk vychádzajúci z moje stómie. Vnučka sa na mňa pozrela a rozhorčene povedala: ‚No tak dedo!‘ Vyhrnul som si sveter a ukázal jej stomické vrecko. A ona sa rozosmiala a vyhŕkla: ‚Dedo má prdiace vrecko na bruchu!‘ Bolo to pre ňu zábavné.“
Dobrá rada od priateľa
Niels mal priateľa, ktorý prekonal podobnú operáciu. Keď počul, čo Nielsa čaká, pozval ho na večeru, aby mu povedal o stómii: „Som zubár v penzii, viem niečo o telesných funkciách a rozumiem aj fyziológii, ako stómia funguje. Ale rozumieť teórii skrátka nestačí. Pre mňa ako pacienta bolo všetko nové a vďaka svojej chorobe som sa dostal do úplne inej situácie.“ Niels bol veľmi šťastný, že má dobrého priateľa, ktorý bol veľmi otvorený. Spomína si: „Ukázal mi svoju stómiu, ako ju umýva a ako si mení stomické vrecká. Jednoducho mi povedal všetko o svojich skúsenostiach a živote so stómiou. Veľmi mi to pomohlo a netrvalo mi dlho prijať svoj život so stómiou.“Nielsova žena ju prijala tiež.
Niels vraví: „Samozrejme, je to veľká zmena vidieť ma so stómiou na bruchu. Obzvlášť v období ihneď po operácii. Moja stómia je trvalá, ale zvykol som si. Mať stómiu bola nesporne radikálna zmena. Moje telo vyzerá inak. Mnoho ľudí by zrejme zaujímalo, ako reagovala moja žena. Ona je šťastnejšia, keď ma vidí so stómiou, ako aby premýšľala o tom, či mám karcinóm v tele. Bez stómie by pre mňa nebolo možné vyliečiť rakovinu. Myslím si, že táto myšlienka pomohla mne aj mojej žene prijať môj život so stómiou.“Moja pohotovostná taštička
Niels žije presne tak, ako žil predtým, kým ochorel. Robí rovnaké veci, užíva si život so svojou rodinou, cestuje, bicykluje, kreslí a maľuje. Hrá aj na klarinete. „Hrám na klarinete v džezovej skupine,“ hovorí Niels. „Všetci členovia skupiny vedia, že mám stómiu. Hráme pri rôznych príležitostiach. Jeden deň sme hrali vonku v záhrade. Uprostred vystúpenia som naraz pocítil, že mi presakuje vrecko. Musel som si ísť vrecko vymeniť do záhradného domčeka. To je situácia, ktorá sa môže prihodiť komukoľvek, kto má stómiu. Preto nosím svoju ‚pohotovostnú taštičku‘ vždy so sebou. Je malá, príručná, so všetkým, čo potrebujem na výmenu stomického vrecka. Mám tam navyše nejaké vrecká, papierové vreckovky a niekoľko vreciek na odpadky. Je pre mňa skutočne dôležité nezabudnúť na túto taštičku každý deň, nech už mierim kamkoľvek. Keď sa ma niekto opýta, prečo so sebou stále nosím tú taštičku, poviem: Pretože mám stómiu. A nie je nikto, kto by o tom viac hovoril.“Hranie golfu so stómiou na bruchu
„Veľa ľudí sa ma pýta, ako sa mi zmenil život od čias, keď som prekonal operáciu. Zmenila sa kvalita môjho života? Mal som rakovinu a teraz mám stómiu. Samozrejme, môj život sa zmenil. Keď máte rakovinu, je to to, nad čím premýšľate. Mať stómiu na bruchu je viditeľná, fyzická zmena na vašom tele. Moja kvalita života sa však neznížila preto, že mám stómiu. Navzdory tomu môžem robiť stále dosť vecí, ktoré som miloval. Dvadsať rokov hrám golf. Presne tak, ako odpálite loptičku golfovou palicou s fajkou v ústach, odpálite loptičku golfovou palicou s fajkou v ústach a so stómiou na bruchu.Moja rada ostatným ľuďom, ktorí sa ocitli v situácii, keď im bola vyšitá stómia, by bola: Snažte sa prijať nové okolnosti. Nemali by ste stómiu, ak by na to neexistoval vážny lekársky nález. Vypočujte, čo vám ostatní ľudia, ktorí sú v rovnakej situácii, chcú povedať, a učte sa od nich. Nenechajte sa uvádzať do rozpakov preto, že máte stómiu. Prepána… Nie je dôvod byť v rozpakoch či byť ponižovaný. Váš život bol akoby nastavený, možno vylepšený a možno dokonca zachránený vďaka stómii,“ dodáva Niels.